|
Píše
sa 25. august 1966. Sedím vo vlaku smerujúcom zo Senca do Nových Zámkov.
Neúprosne sa míňajú železničné stanice a ja netrpezlivo čakám,
kedy sa objaví staničná budova s nápisom TVRDOŠOVCE. Do tejto
obce som dostala umiestenku ako učiteľka – čerstvá absolventka
Pedagogickej fakulty v Nitre. Celou cestou ma ovládali zmiešané
pocity. Hlavou mi vírili rôznorodé myšlienky, ktoré ma do určitej
miery znepokojovali. Ako ma prijme kolektív učiteľov? Aké to bude za
katedrou? Aký bude môj život v novom prostredí medzi žiakmi?
Prečo
ste si vybrali štúdium prírodopisu? Kde ste študovali?
Základnú školu som ukončila
v Senci a bola som prijatá na SVŠ v Senci, kde som aj
maturovala. Už ako žiačka základnej školy som si obľúbila predmety
prírodopis a zemepis. Vďačím za to svojmu vynikajúcemu pedagógovi,
ktorý vo mne prebudil záujem o tieto predmety. Jeho pedagogické
majstrovstvo obdivovali všetci žiaci tamojšej školy. Tešili sme sa na
jeho hodiny, lebo jeho výklad učiva bol zaujímavý a každý žiak
učivo pochopil bez ťažkostí. Po maturite som sa prihlásila na
Pedagogickú fakultu v Nitre.
Ako si pripomínate svoje začiatky?
Ako dlho pracujete v školstve?
Hneď po príchode do budovy základnej
školy prebehla prvá pracovná porada. Po vstupe do miniatúrnej
zborovne, pri pohľade na mojich budúcich kolegov som pocítila trému.
Navzájom sme sa predstavili a zrazu som sa cítila ako medzi
svojimi. Priznám sa, že som bola presvedčená, že v Tvrdošovciach
zostanem 2 – 3 roky a potom sa vrátim späť do Senca. Ale človek
mieni a život to riadi celkom inak. Najskôr som si obľúbila túto veľkú
obec, ktorá sa stala čoskoro mojím ozajstným domovom. Zvykla som si na
učiteľský kolektív, v ktorom som si našla veľa úžasných
priateliek a priateľov. Moje srdce si získali aj žiaci, ktorí
boli milí a láskaví. Nuž a za 2 – 3 roky som stretla rodičov,
s ktorými sa mi veľmi dobre spolupracovalo. V školských službách
som odpracovala 38 rokov. Môžem sa pochváliť, že som učila iba na našej
škole.
Aký
bol váš sen, keď ste boli v našom veku?
Od detstva bolo mojím snom
stať sa učiteľkou.
Aké
vlastnosti si ceníte na žiakoch? Čo vás vie nahnevať?
Každý žiak je vlastne
osobnosťou. Ku každému treba pristupovať osobitne. Vždy som si obľúbila
a vážila žiakov, ktorí boli snaživí, usilovní, ktorých cieľom
bolo získať množstvo poznatkov. Cením si u žiakov inteligenciu,
slušnosť, skromnosť. Mám rada aj takých, ktorí majú zmysel pre
humor. Čo ma najčastejšie rozhnevalo? Za tie roky boli aj také
momenty. Najviac ma znepokojilo, keď žiaci okato klamali, podvádzali a navzájom
si ubližovali.
Aké
máte záľuby, čo robievate vo voľných chvíľach?
Moja profesia sa stala mojím
koníčkom. Rada som vonku v prírode, medzi rastlinami a kvetinkami,
o ktoré sa starám od jari do jesene. Rada si prečítam dobrú
knihu. Zaujíma ma politické, kultúrne a hospodárske dianie doma
aj vo svete, preto denne sledujem správy a iné zaujímavé relácie
z televíznej obrazovky. Relaxujem riešením krížoviek. Rada sa
zhostím pozície babičky, keďže cez víkendy a na prázdniny
prichádza k nám môj vnúčik Ivanko. Chodím s ním do prírody
a zvykneme robiť bicyklové túry.
Máte
obľúbenú herečku alebo herca, speváka či speváčku?
Už mi viackrát položili otázku,
ktorého speváka či speváčku si rada vypočujem. Ja vždy jednoznačne
odpovedám, že samozrejme mám svojich obľúbencov. Keďže zastupujem
staršiu generáciu, tak ma poteší celkom iný žáner hudby, než je
teraz v móde. Najradšej počúvam piesne Roba Kazíka. Vždy ma
potešia piesne dobrá dychovka. Z hercov som si obľúbila Michala
Dočolomanského, Štefana Kvietika. Najviac si vážim Ladislava Chudíka,
ktorého som poznala od svojho detstva, keďže jeho rodičia bývali v
mojej rodnej obci – Reci. Z herečiek si moje uznanie vydobyla Eva
Krížiková.
Aký
odkaz by ste nám chceli tlmočiť?
Všetkým žiakom školy želám
veľa dobrých a láskavých pedagógov, ktorí ich vedomosťami
vyzbroja do života. Nuž a kolegom, kolegyniam prajem veľa
trpezlivosti, mnoho úspechov v ich náročnej pedagogickej práci. A celému
osadenstvu školy zo srdca želám pevné zdravie. Svoje zdravie si vážte
a chráňte, lebo ho nemožno kúpiť!
Ďakujeme
za rozhovor.
|